HISTÓRIA MÚZEA
Múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo 3. septembra 1882. Počiatky prvých
múzejných snáh v meste sú však omnoho staršie.
Vznik múzea je spojený s
Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy otvorenou 3. septembra
1882, ktorou boli položené základy múzea a zároveň bol zriadený
Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Základom zbierkového fondu sa stalo
568 predmetov, ktoré boli darované alebo deponované po ukončení výstavy
novovzniknutému múzeu rôznymi osobnosťami a inštitúciami. Prvým darcom sa stala
„Petöfiho budapeštianska sochárska komisia“. Výstava bola realizovaná
vo vtedy opustenej
budove delostreleckých kasární, do ktorých sa múzeum opäť a
definitívne vrátilo v roku 1910, kedy sa v nej uvoľnili priestory po bývalej
dievčenskej škole. Medzitým vystriedalo priestory v obecnej chlapčenskej škole,
evanjelickej škole a neskôr v budovách župy. V roku 1900 vystavovalo múzeum
svoje zbierky na Všeobecnej výstave v Paríži, kde získalo diplom, ktorý
bol prvýkrát prezentovaný na výstave venovanej 120. rokom Gemersko-malohontského
múzea v Rimavskej Sobote.
Po múzeách v Bratislave (1868), na Orave (1868), v Košiciach (1872) a Trenčíne (1877) je múzeum v Rimavskej Sobote piatym najstarším múzeom na Slovensku. Zakladateľmi Gemerského župného múzea boli okrem prvého riaditeľa Jána Fábryho, Viliam Groó, Ľudovít Hüvossy a Štefan Terray. V klasicistickej budove bývalých delostreleckých kasární z roku 1850 sídli múzeum od roku 1910. Budovu projektoval budapeštiansky architekt Ferencz Miks, ktorý je autorom viacerých verejných stavieb v meste Rimavská Sobota. Súčasné, klasicisticky ladené priečelie budovy bolo realizované rimavskosobotským staviteľom Mihályom Kallom. Prvá stála expozícia bola v tejto budove verejnosti sprístupnená 18. mája 1913. Budova múzea je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatok, ako Národná kultúrna pamiatka.
V roku 1925 dochádza k obnoveniu Spolku gemerského župného múzea, a
v roku 1926 k jeho následnej reorganizácii na Gemersko-malohontský muzeálny
spolok. Jeho hlavnou úlohou bolo starať sa o existujúce múzeum, rozvíjať ho
a sprístupňovať zbierky širokej verejnosti. Viedenskou arbitrážou sa Rimavská
Sobota stáva súčasťou Maďarska, tým zaniká i dovtedajšia činnosť Spolku. Vojnové
udalosti rokov 1944 a 1945 nešťastne zasiahli i do existencie múzea. Pri
bombardovaní mesta 19. decembra 1944 bola vážne poškodená budova múzea. Následne
bolo viacero zbierkových predmetov a kníh z historickej knižnice odcudzených.
1. januára 1951 dochádza k transformácii Múzea Gemersko-malohontskej
spoločnosti v Rimavskej Sobote na Okresné múzeum. 20. decembra
1979 sprístupňuje múzeum novú stálu vlastivednú expozíciu.
Od roku 1996 sa múzeum na základe zriaďovacej listiny špecializuje na
dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov širšieho regiónu Gemera a
Malohontu. Vyústením dovtedajšieho snaženia bola výstava „Ľudová
architektúra a spôsob bývania Rómov v Gemeri a Malohonte“, ktorá bola,
spolu s výstavou dnes už nežijúceho rómskeho rezbára Dezidera Fertöa
(1921-1996), v roku 2005 pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí predstavená v
Gradskom múzeu v Bjelovare v Chorvátsku, následne i v Muzeu romské kultury v
Brne, v Novohradskom múzeu a galérii Lučenec a SNM Múzeu kultúry Rómov na
Slovensku v Martine.
Z hľadiska svojej špecializácie na dokumentáciu hmotnej a nehmotnej kultúry
Rómov, múzeum spolupracuje v Čechách s Muzeom romské kultury v Brne, v Poľsku s
Múzeom Okregowe v Tarnove, v Maďarsku s Ottó Herman múzeom v Miškolci, s múzeom
Palócov v Balašských Ďarmotách a Nógrádi múzeom v Šalgotariáne.
Prehľad doterajších riaditeľov múzea:
1882 - 1907 Ján Fábry
1908 - 1935 Eduard Loysch
1936 - 1945 Viliam Fabián
1945 - 1959 Mikuláš Holéczy
1960 - 1965 Eugen Wágner
1965 - 1975 Vladimír Kmeť
1975 - 1990 Jaroslav Svoreň
1990 - 1994 István B. Kovács
1995 - 1999 Svetlana Bornayová
1999 - Oľga Bodorová