STÁLA VLASTIVEDNÁ EXPOZÍCIA
Počiatky stálej expozície sa datujú od 18. mája 1913. Stála expozícia v jej súčasnej podobe bola verejnosti sprístupnená 20. decembra 1979, pri príležitosti 35. výročia oslobodenia mesta Rimavská Sobota. Autormi architektonicko-výtvarného riešenia stálej expozície sú František Schmidt a akademický maliar Gustáv Lehéň. Autormi jednotlivých scenárov sú: geológia – Ivan Herčko, zoológia – Jaroslav Svoreň, archeológia – Václav Furmánek, história – Štefan Holčík, etnológia – Igor Krištek a Mojmír Benža a pre výtvarné umenie zostavil scenár Gabriel Kurilla. Realizáciu expozície uskutočnilo v rokoch 1977 až 1979 Výstavníctvo, n. p. Bratislava. Stála expozícia je koncipovaná tak, aby návštevníkom poskytovala čo najkomplexnejší pohľad na región Gemer a Malohont.
GEOLÓGIA / PALEONTOLÓGIA
Časť geologickej expozície je venovaná paleontologickým výskumom realizovaným múzeom v rokoch 1996-2000 na známej paleontologickej lokalite Kostná dolina neďaleko obce Hajnáčka. Expozícia je koncipovaná ako prierez geologickým vývojom horninových súborov a geologickej stavby regiónu. Člení sa na celky: prvohory, druhohory, treťohory, štvrtohory a mineralogicko-surovinovú časť. Posledná časť prostredníctvom zastúpenia rudných a nerudných surovín dokumentuje fenomén baníctva v regióne.
ZOOLÓGIA / PRÍRODNÉ VEDY
Expozícia zoológie zachytáva rozmanitosť živočíšnych foriem regiónu. Prezentované sú živočíchy biotopov kultúrnej stepi, lesostepi, listnatého a zmiešaného lesa ihličnatého lesa a horských lúk, ale i primárne a sekundárne vodné spoločenstvá. Časť expozície je venovaná zákonom chráneným druhom živočíchov územia regiónu, ochrane prírody ako celku a životnému prostrediu.
ARCHEOLÓGIA
Mimoriadne bohatý fond archeológie je prezentovaný štyrmi väčšími celkami.
Praveký a včasnostredoveký vývoj regiónu poskytuje chronologický
prehľad archeologických nálezov od objavenia sa človeka až po počiatky
slovanského osídlenia, s dôrazom na mladšiu dobu kamennú, Keltov a laténsku
kultúru a dobu rímsku, zastúpenú nálezmi germánskych Kvádov a Vandalov.
Bronzová industria je zastúpená produktmi pilinskej a kyjatickej
kultúry, s dôrazom na šperkárstvo, výrobu nástrojov a zbraní.
Pilinská a kyjatická kultúra sú prezentované nálezmi sídliskového typu
a nálezmi prezentujúcimi žiarový spôsob pochovávania.
V roku 2000 bola stála expozícia rozšírená o celok Božský trias zo Včeliniec
a jeho ľud, pamiatku eneolitickej bádenskej kultúry (2300-1900 pred n.
l..). V európskych mierkach sa jedná o unikátne nálezy zachytávajúce spôsob
života a pohrebný rítus vtedajšieho ľudu.
HISTÓRIA
Fond histórie je najrozsiahlejším fondom múzea. Časť stálej expozície
venovanej histórii prezentuje to 
najzaujímavejšie a najsignifikantnejšie z
vojenstva, hospodárskeho života, štátnej správy, umenia a kultúry regiónu Gemera
a Malohontu. Časovo expozícia zahŕňa pomerne široký úsek od veľkomoravského
obdobia po prelom 19. a 20. storočia. Z jednotlivých oblastí je vojenstvo
zastúpené kolekciou artefaktov z obdobia stredoveku, protitureckých bojov a
protihabsburských stavovských povstaní. Hospodárske aspekty života sú
reprezentované výrobkami hrnčiarov, hodinárov, sklárov, mäsiarov, tesárov a
iných remesiel napríklad v podobe zvolávacích cechových tabuliek a pečatidiel.
Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystaveným exponátov je múmia ženy
menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku. Ide o jednu z piatich egyptským múmií
na Slovensku. V roku 1910 ju do Uhorska spolu s ďalšími predmetmi priviezol
advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi. Múmia pochádza z 21.- 25.
egyptskej panovníckej dynastie, z obdobia medzi rokmi 1087-664 pred Kristom.
LITERÁRNE TRADÍCIE
Priestor Gemera a Malohontu je mimoriadne bohatý na osobnosti kultúrneho a
literárneho života.
Prostredníctvom dvojrozmerných exponátov je dokumentované
obdobie slovenského národného obrodenia, revolučné udalosti rokov 1848-1849,
memorandové a matičné roky v Gemeri a Malohonte. Tieto udalosti sú pripomenuté
prostredníctvom významných osobností kultúrneho a literárneho života regiónu,
ktorí s ním spojili väčšiu či menšiu časť svojho života. Ide napríklad o „troch
slovenských sokolov“ Štefana Marka Daxnera, Jána Francisciho a Michala Miloslava
Bakulínyho. Z ďalších osobností ide o Juraja Palkoviča, Ladislava Bartolomeidesa,
Jonatana Dobroslava Čipku, Pavla Dobšinského Jána Bottu, Ivana Krasku, Teréziu
Vansovú...
Osobitná časť – celok je venovaná maďarskému romantickému básnikovi Tompa
Mihályovi (1817 – 1868), narodenému v Rimavskej Sobote.
ETNOLÓGIA
Expozícia etnológie pozostáva z tematických celkov venovaných ľudovej kultúre
regiónu Gemer a Malohont, poskytujúc tak ucelený prehľad o jeho hmotnej kultúre
a prostredníctvom nej i o jej duchovnej stránke. Je tvorená celkami: ľudové
staviteľstvo a bývanie, roľníctvo, pastierstvo a salašnícke náradie, ľudový
odev, baníctvo a železiarstvo, drevospracujúce remeslá a výrobky z prútia.
Najrozsiahlejšia časť je venovaná ľudovému hrnčiarstvu z 18. a 19. storočia.
Trojrozmerné exponáty sú vo všetkých častiach expozície doplnené bohatým
fotografickým a faktografickým materiálom.
VÝTVARNÉ UMENIE
Prvopočiatky formovania umeleckohistorickej kolekcie múzea siahajú k
Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria napríklad olejomaľba Trpaslík grófa
Andrássyho z roku 1744, od neznámeho autora Veduta Rimavskej Sobota, známejšia
pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote z roku 1769,
Verbovačka tiež od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia. Z
portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy
Jána Kupeckého alebo portrét Jozefa II. od neznámeho autora.
Protifašistický odboj a SNP v Gemeri - Malohonte
Sprístupnená od 19.12.2008.
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..