Predmet mesiaca október 2017

 

Obuvnícke náradie na výrobu a opravu obuvi

 

Obuvnícke náradie na výrobu a opravu obuviObuvníctvo je remeselná a domáca výroba a oprava obuvi. Vyvinulo sa zo ševcovstva, zaoberajúceho sa spracovaním kože a výrobou jednoduchej obuvi, v 19. storočí. Po svojom vzniku sa obuvnícke remeslo stalo popri čižmárstve, krajčírstve, kováčstve, mlynárstve a mäsiarstve jedným zo šiestych najrozšírenejších remesiel na Slovensku. Obuvníci šili najmä koženú mužskú, ženskú a detskú obuv. Mnohí sa ako pomocníci učili u obuvníckych majstrov a kým mohli začať remeslo samostatne vykonávať museli si najprv u majstrov odpracovať určitú pomocnícku dobu. Keďže v 2. polovici 19. storočia, konkrétne v roku 1872, došlo k zrušeniu cechov, obuvníci, podobne ako príslušníci iných remesiel, sa začali organizovať v spolkoch. Už v roku 1873 vznikol obuvnícky spolok v Rimavskej Sobote a v Revúcej, v roku 1874 v Ratkovej a v roku 1876 v Rožňave, pričom Gemer-Malohont patril k regiónom s najväčším počtom obuvníkov v rámci Slovenska. Rozvoj obuvníckeho remesla pretrvával do obdobia 1. ČSR, kedy dochádza pod vplyvom vznikajúceho obuvníckeho priemyslu a továrenskej výroby obuvi ku kríze, keďže väčšina obuvníkov bola nútená preorientovať sa na opravu továrensky vyrobenej obuvi, prípadne museli svoje dielne zatvoriť. Mnohí si našli inú zárobkovú činnosť, ako to vidieť na príklade obuvníka Lukáša Šóľu zo Sušian, ktorý sa začal venovať predaju smaltovaného riadu. Tu možno hľadať i začiatok postupného úpadku obuvníckeho remesla, ktoré zaniklo v 50. rokoch 20. storočia.
Po tomto období začali postupne do zbierkových fondov múzea pribúdať i jednotlivé kusy obuvníckeho náradia – šidlá, nože, zrezávače kože, kladivká, hladidlá ... Väčšia zbierka sa stala súčasťou etnografického fondu múzea v roku 1995. Získané náradie používal obuvník Desző Bán Bódi (1901 – 1983) z Tomášoviec. Po roku 2000 sa zbierkový fond rozšíril o časť náradia a výrobkov obuvníka Juraja Aláča (nar. 1901) z Bakty, Matúša Šuleka (1894 – 1971) z Kyjatíc a Samuela Králika (1877 – 1963), ktorý mal svoju dielňu na Cukrovarskej ulici v Rimavskej Sobote.

 

 

 

 

 

 

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja.  Muzeum.SK  facebook - Gemersko-malohontské Múzeum Rimavská Sobota