Predmet mesiaca máj 2020
Fragment skleneného náramku zo Včeliniec
V
roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince –
Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z
mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi. Kelti
vytvorili v období 3. – 2. storočia pred Kristom na území južného Gemera
pomerne výraznú enklávu. Časť takejto keltskej osady bola preskúmaná aj vo
Včelinciach. Počas archeologického výskumu boli odkryté dve zahĺbené chaty a
hrnčiarska vertikálna pec s nálezmi keramiky. Pozornosť si zasluhuje objekt
č. 5/1982 interpretovaný ako zahĺbená chata, vo výplni ktorej bol získaný
bohatý archeologický materiál, ako napr. nálezy keramiky, fragment
skleneného náramku, fragment bronzového náramku, bronzová spona, ako aj
nálezy sapropelitových náramkov.
Sapropelitové náramky z tejto lokality sme predstavili už v minulosti. V
rámci predmetu mesiaca máj budeme venovať pozornosť fragmentu skleného
náramku.
Sklo resp. jeho deriváty (fajansa) sa začínajú na území Slovenska objavovať
už v dobe bronzovej. Samotné sklo a výrobky z neho sa v Európe dlho
považovali za luxusný tovar.
S najstarším sklárskym odvetvím, výrobou fajansy, sa stretávame už v 5.
tisícročí na území Mezopotámie a Egypta. Predpokladá sa, že vynájdenie
znalosti výroby skla úzko súvisela s metalurgiou farebných kovov,
predovšetkým medi a bronzu. Postupne sa znalosť technológie produkcie skla
rozširuje aj do ďalších oblastí ako Anatólia, Kaukaz, Cyprus, Kréta a pod. V
dobe halštatskej (staršia doba železná, 8. - 5. storočie pred Kr.) je už
známa produkcia skla v severnom Taliansku, v alpskej oblasti, v
Pričiernomorí, ako aj v západnej a strednej Európe.
V dobe laténskej (v mladšej dobe železnej, 400 – 0 pred Kr.) je už produkcia
skla pomerne bežná, pričom existuje niekoľko nadregionálnych produkčných
centier. Jedno z takýchto centier sklárskej produkcie sa predpokladá aj na
území juhozápadného Slovenska.
Typickým výrobkom keltských sklárov boli sklenené koráliky a sklenený
kruhový šperk – náramky, náramenice a prstene. Techniku výroby takéhoto
kruhového šperku vynašli pravdepodobne Kelti. Sklovitú masu roztáčali a
posúvali na kovovej alebo keramickej tyči, tak, aby vznikli náramky a kruhy
bez šva.
Fragment skleného náramku zo Včeliniec je zhotovený zo skla kobaltovomodrej
farby, ktorá je príznačnou farbou pre keltské sklenené náramky. Náramok je
na priereze v tvare písmena „D“. Zdobený je inkrustovanými osmičkovitými
slučkami bielej farby. Fragment náramku môžeme zaradiť do skupiny náramkov
3b, ktoré patria do stupňa relatívnej chronológie LT C1, ktorý približne
zodpovedá obdobiu medzi rokmi 225 – 150/120 pred Kr. Takéto typy náramkov
boli súčasťou keltského ženského kroja. Na základe hrobových nálezov bolo
preukázané, že sklenené náramky a náramenice boli v keltskom svete
preferované na ľavej hornej končatine.
Tento fragment náramku zároveň predstavuje vôbec najstarší sklenený predmet
vo viac ako stotísicovom zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea.
