Predmet mesiaca september 2020

 

Gusztáv Liszkay Náuka o baníctve - rukopisné dielo z roku 1874

 

Gusztáv Liszkay Náuka o baníctve - rukopisné dielo z roku 1874Rukopis Náuka o baníctve, pozostávajúci z päťdesiattri listov, sa podarilo objaviť v rámci dokumentácie baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte, potrebného k príprave rovnomennej výstavy otvorenej v priestoroch múzea v roku 2018, vo vyše sedemnásťtisícovej zbierke dokumentov v archíve Gemersko-malohontského múzea. Do archívu múzea ho daroval v roku 1906 evanjelický farár v Rimavskom Brezove Ján Liszkay.

Gusztáv Liszkay Náuka o baníctve - rukopisné dielo z roku 1874Gusztáv Liszkay (1843 Drienčany – 1889 Banská Štiavnica) študoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, pričom štúdium v odbore baníctvo a hutníctvo ukončil na Baníckej škole v Banskej Štiavnici. Bol to významný banský inžinier, odborník v oblasti hutníctva, geológ, tajomník Uhorskej geologickej spoločnosti. Ako popredný mešťan Banskej Štiavnice sa stal tiež členom prípravného výboru budúceho Dobrovoľného hasičského zboru vo funkcii zapisovateľa a zástupcu banskej komory. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Štiavnici.
Po tom, čo opustil rodný Gemer-Malohont, bol Gusztáv Liszkay v roku 1873 poverený vedením Baníckej školy v Gusztáv Liszkay Náuka o baníctve - rukopisné dielo z roku 1874Banskej Štiavnici, kde zároveň pôsobil ako odborný učiteľ baníctva. Keďže dovtedy študenti nemali k dispozícii komplexné učebné texty, jeho úlohou bolo pripraviť vhodné učebnice. Upravil a zosumarizoval tak texty svojich prednášok, ktoré predložil na posúdenie Banskému riaditeľstvu v Banskej Štiavnici s prosbou, aby mohli byť používané medzi žiakmi, kým nedôjde k ich knižnému vydaniu. Riaditeľstvo Liszkayovej žiadosti vyhovelo, a tak vzniklo v roku 1874 rukopisné dielo Náuka o baníctve, ktoré bolo určené pre študentov aj pre verejnosť.

Rukopis Náuka o baníctve obsahuje predslov a úvod, po ktorom nasledujú jednotlivé kapitoly venujúce sa teórii baníctva. Tú autor rozdeľuje na jedenásť častí, obsahujúcich poznatky o ložiskách, dobývaní rúd, o ťažbe, o manažmente bane, o udržiavaní bane, o vetraní a odvodňovaní, či o banskom inžinierstve. Písaný text je zároveň na viacerých miestach doplnený vlastnoručnými autorovými kresbami. Ako taký sa stal predlohou pre tlačenú verziu, ktorá vyšla po niekoľkých úpravách v roku 1878.

 

 

 

 

 

 

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja.  Muzeum.SK  facebook - Gemersko-malohontské Múzeum Rimavská Sobota